Erasmus Porto 2016 - časť 21. Madrid a Maroko
Post by Kabell, 13. august 2017. Last edit: 9. december 2025. Views: 84
Výlet na Azory a Madeiru bol už naplánovaný ale stále si to ešte niečo pýtalo. Niečo exotické, niečo na čo budeme dlho spomínať. Jedným z kandidátov bolo Maroko. Vtedy som mal ešte 0 informácií o Maroku a pri rozhodovaní kam by sme mohli ísť rozhodovala cena leteniek. Podľa vyhľadávača leteniek to bolo najlacnejšie do mesta Rabat. Bolo dosť ťažké niekde vtesnať aspoň 4-dňový výlet keď jún je plný skúšok. Po niekoľkých kompromisoch sa nám nakoniec letenky podarilo kúpiť - s prestupom a 8 hodinovým čakaním v Madride. Hneď som ešte bookol ubytko a základné veci boli zariadené.
Pár dní pred výletom začnem plánovať čo by sme tam mohli robiť a zisťujem si niečo o Maroku. Vtedy som sa skoro rozplakal, keď som zistil, že jednoznačne najväčšia turistická metropola Maroka je Marakéš a Rabat je len nejaké trápne hlavné mesto vzdialené odtiaľ 5 hodín vlakom. Čo teraz ? Veď čo sme si nekúpili letenky priamo do Marakéšu ? Veď ak tam teda naozaj chceme ísť, tak čo s ubytkom v Rabate a cesta vlakom do Marakéšu tiež nie je zadarmo. A najhoršie, že veľa času precestujeme a v Marakéši budeme len krátko. Ach, jaj, celé zle ! (Fail 1).
Nič sa nedalo robiť a museli sme vyťažiť čo najviac z aktuálne situácie. Niečo sme naplánovali a dúfali že to bude to najlepšie.
Madrid
Madrid som moc neplánoval, lebo Thibo tam už bol a on vedel o top veciach ktoré tam sú.
Lietadlo z Porta do Madridu letelo o 6:30. Stretli sme sa teda o 3 ráno v nočnom autobuse smerom na letisko. Ja som bol po zhruba 6 hodinovom spánku aspoň trošku vyspatý, zato keď sa Thiba pýtam koľko spal, najkôr mi povedať nechce, že je v pohode ale keď to z neho vytiahnem, tak sa prizná, že vôbec nespal (Fail 2). No nič, prídeme do Madridu, jednosmerný lístok do centra stojí 5€, celodenný, ktorý je trochu skrytý 8€. Asi sa budeme musieť dopraviť aj naspäť, zoberieme si ten výhodnejší za 8€. Keď prídeme asi o 10:00 do centra, otvorím si batoh, vytiahnem spravené bagetky a raňajkujem. Thibo si samozrejme nič nedoniesol (Fail 3) na jedlo a aj skúšal po okolí hľadať ale nikde žiadny obchod s jedlom nebol. Našťastie ja vždy beriem o trochu jedla viac, tak mu nakoniec bola dobrá aj moja bagetka so syrom.
Jedna z top vecí čo sa dá v Madride vidieť je Royal Palace of Madrid. Thibo tam už bol a pokiaľ tam ja pôjdem, on sa pôjde prejsť po okolí. Ano ľahol si na lavičku a celý čas spal :D. Keď som vchádzal do palácu, najskôr som musel prejsť cez security ako na letisku a tiež som si musel odovzdať batoh do skrinky. Palác bol obrovský a trvalo mi zhruba 2 hodiny pokým som ho celý prešiel. Bohužiaľ v celom paláci bolo zakázané fotiť, jedine pred palácom som si spravil pár selfičiek. Potom prišiel Thibo a šli sme do starého mesta. Tam bolo po uliciach porozkladaných stánkov a ľudia ponúkali všeliaké možné luxusné špeciality. Prešli sme ešte kúsok až sme sa dostali do nádherných záhrad, kde sme strávili zvyšok dňa.
Bolo 17:00 a do odletu zostávali zhruba 3 hodiny keď sme vyšli z parku. Zastávka metra mala byť podľa mapy len kúsok odtiaľ. Nejako sme ju ale nemohli nájsť, tak sme chodili, pýtali sa a znova chodili a až zhruba po pol hodine sme ju konečne našli (Fail 4). Zostávali 2 hodiny do odletu keď sme nastúpili do metra. Toto metro však priamo na letisko nešlo a o pár zastávok sme vystúpili a čakali na letiskovú linku. Po nástupe do letiskovej linky bol už Thibo úplne hotový a spal. Ja som len zrazu začal mať tušenie, že niečo nie je v poriadku. Keď sa lepšie pozriem, tak zistím, že ideme opačným smerom (Fail 5). Na najbližšej zastávke rýchlo vystúpime a čakáme na opačný smer. Ten príde až o 10 minút a do odletu zostáva 1:30. Začínam byť trochu nervózny. Keď sa pozriem koľko ešte zostáva zastávok zistím, že posledné 3 zastávky sú Airport terminal T1,T2,T3 zastávka Barajas a zastavka Terminál T4. Z ktorého terminálu nám to ale letí ? Na ktorej zastávke máme vystúpiť ? Ak vystúpime na nesprávnej, už sa nestihneme dostať do odletu na tú správnu zastávku (Fail 6). Dobre, ak vystúpime na tej kde sú terminály 1,2,3 je 75% šanca, že budeme správne. Na druhej strane čo keď terminál T4 je preto oddelený, lebo je pre nízkonákladovky a Ryanair do Maroka letí práve z tadiaľ ? Nebolo nám všetko jedno :D Asi 3 zastávky pred prvými terminálmi Thibo zistí, že stratil svoj lístok na metro (Fail 7). Uvidí na konci vozna niekoho kto vyzerá ako v uniforme, zľakne sa, že to je revízor a chce na zastávke vystúpiť (Fail 8). Rýchlo ho vtiahnem naspäť a ubezpečujem, že načo by tu chodili revízori, keď nikto sa cez turnikety bez lístku do metra dostať nemôže. Vystúpime z metra na zastávke T1,T2,T3 ale pri východe sú tiež turnikety. Ako sa má Thibo dostať von keď nemá lístok ? (Fail 9). Dobre zahrajme sa na nenápadných. Ja strčím lístok do turniketu a ty pôjdeš tesne za mnou a pokým bude otvorený tak prebehneš - inú možnosť sme nemali. Našťastie tento trik vyšiel a rýchlo sme zdrhali kým si nás nevšimne nejaký SBS-kár a nerozbehne sa za nami. Keď sme prišli k tabuli odletov náramne sme sa potešili. Náš let bol z terminálu T1. Keď sme prišli k našej gate zostávalo 30 min do odletu. Vydýchli sme si a pomaly už aj nastupovali do lietadla.
Rabat
Po prílete do hlavného mesta Maroka Rabat sme najskôr museli prejsť colnicou. Na to sme si najskôr museli vyplniť také lístočky s osobnými údajmi. My sme o tom nevedeli a pokým sme sa o tom dozvedeli boli sme až na konci fronty. Nevadí veď si počkáme. Po hodinke čakania sa dostávame aj my na rad a bez väčších problémov nás púšťajú ďalej. Keď výdeme z letiska podrobnejšie si prečítame inštrukcie z ubytovania ako sa tam dostať.
Here are some tips on arriving from the Rabat Airport to our flat. **Bus and Blue Taxi** When you arrive to RBA airport, you can wait there for the bus which says "Rabat". It is 20 dirhams = 2 Euros. It will bring you to just in front of the Rabat-ville train station where you could catch a blue taxi to our place. Tell the driver "Super Titi Marche" which is an alcohol store directly across the street from our residence. All the drivers know of this store, which is located on Zinqat Mali (that means Mali street). When you arrive to Super Titi, look across the street for Residence #28, which has blue tiles around the door. Enter and come up one floor to find Apartment #2 with a big gold #2 on the door. **White Taxis** Another option is catching a white taxi at the airport. The taxis wait in a corner of the parking lot outside of the airport. It's a small airport, so when you exit you can't miss them. You can see the entire parking lot in one glance. The official price is 200 dirhams to anywhere in Rabat. If they try to charge extra for any reason they are lying. It is 200 for the full car no matter how many people share it, no matter what time of day or night. The drivers try to separate people to force people to buy two separate rides, but you have the right to share the taxi and share the 200 fare.
Takže ideálnou možnosťou je nasadnúť na bus. Ideme preto na zastávku autobusu a čakáme. No nič nechodí. Na zastávku príde jedna venezuelčanka a tá hovorí, že už viac krát takto ide a že autobus príde. Avšak ani po dlhšej dobe nič nechodí. Spýtame sa jedného SBS-kára ktorý je poblíž a ten nám len povie: Chlapci chlapci, posledný autobus už odišiel jediná možnosť je zobrať si to biele taxi za 200 dirhamov(20€) - Juj, len to nie. Mali sme 2 rôzne odpovede a ktorej teda veriť ? Nejako sa mi podarilo pripojiť sa na wifi z letiska a SBS-kár mal pravdu, autobus vždy chodí hodinu po prílete a keďže my sme boli až na konci fronty na colnicu autobus odišiel bez nás (Fail 10). Venezuelčanka chcela ísť tiež do centra, tak sme sa spojili a šli na tretiny. Ona ale chcela ísť na hlavnú stanicu, tak sme povedali taxíku, že chceme ísť tam(tam by nás tiež doviezol autobus) a odtiaľ sme si šli zobrať modré taxi podľa inštrukcii z mailu. Daný vodič bodužiaľ nepoznal krčmu Super Titi Marche a ani ďalších 10 vodičov čo šli okolo. (Fail 11 - ano všetci taxikári poznajú túto krčmu :D). Bolo mu preto namáhavé vysvetliť kam má ísť, ale nakoniec to nejako zvládol a niekde nás vysadil, že tu blízko by to malo niekde byť. Vystúpime z auta, všade skoro tma, iba sem tam niekde lampa, množstvo mládeže an uliciach... trošku sme sa báli, či náhodou nožíky nenosia pri sebe.
Po chvíľke hľadania sme byt našli a mladý sympatický párik nás privítal v ich byte. Rozložili sme sa v ich obývačke na gauči a pohovke ale boli sme dosť hladní a že na vedľajšej ulici by sa malo nejaké jedlo dať zohnať. Bolo pred 22:00 a všade bolo ešte relatívne dosť ludí. Vo väčšine stánkov bola pizza, nejaké ich arabské špeciality... ale všetci už pomaly zatvárali. Chcel som kúpiť pizzu, ale Thibo chcel kebab, tak sme hľadali kebab. Nikde sme kebab nenašli, tak že si ideme kúpiť tú pizzu. Pizzu už ale medzitým zavreli tiež spolu s ostatnými stánkami (Fail 12). Jedine na rohu sme našli jedného týpca asi na 1 m2 mal asi do výšky 3m okolo seba naukladané nejaké pobalené veci, tak tam sme si kúpili nejaké vanilkové rožky - niečo ako brumíky a to nám na večeru muselo stačiť. Doma nám ešte vysvetlili ako si pustiť teplú vodu - úplne jednoducho - pôjdete na balkón, pustíte plynovú bombu, potom potočíte tento kohútik na kotli, potom stlačíte túto iskru, ktorú budete držať niekoľko sekúnd, a keď oheň bude horieť, tak po pár sekundách trochu pouzatvoríte tento kohútik :D :D (Fail 13) Keď sme sa ráno chceli osprchovať v teplej vode, tak sa nám to ani po 15 minútach nepodarilo rozbehať - a oni už boli v práci. Tak sme to museli zvládnuť aj so studenou.
Cassablanca
Cassablanca je najväčšie mesto Maroka so zhruba 3 milionmi obyvateľov. Ráno vstaneme, hodíme si studenú sprchu a pomaličky ideme na železničnú stanicu. Cestou sa zastavíme v jednom obchodíku, kde si nakúpime plnú tašku koláčikov, buchiet, závinov a zaplatíme asi len 12 dirhamov(1,2€). Keď prídeme na železničnú stanicu, kúpime si lístky na vlak do Cassablancy ktorý chodí každú hodinu. Pri výhode zo stanice na nástupište nám ujo štikne lístok (a taktiež potom aj vo vlaku revízor). O chvíľu príde vlak, ktorý je na ich pomery celkom dobrý - čistučký, klimatizácia funguje a vôbec nás nedrgoce. O hodinku sme v Cassablance. Za 3€ sa odvezieme taxíkom do centra k obrovskej vyzdobenej mešite. Pofotíme sa, popozeráme pláž a ideme ďalej. Prechádzme cez časť mesta z názvom Medina, čo je najstaršia časť mesta a je to ako keby obrovská tržnica - samé stránky a ľudia predávajú ovocie, zeleninu, pečivo, mäso a všeličo iné. V jednej uličke nájdeme stánok s bagetami, tak si tam dáme obed - asi za 7 dirhamov. Keď výjdeme z Medina časti, ideme na holubie námestie. Tam je fontána a okolo nej obrovské množstvo holubov. Ak chcete môžte si tam kúpiť krmovo a prilákať si tak nejakých k sebe. Ďalej ideme ku katedrále, ktorá tu bola dávno postavená. Bohužiaľ asi sa už dlho nepoužíva a začala chátrať a chapci si pred ňou kopú loptu. Teraz by sme sa mali presunúť na železničnú stanicu. Nie tú na ktorú sme prišli, ale na druhú a tá nie je až tak ďaleko. Pomaličky tam ideme pešo, cestou sa zastavíme na olovrant v McDonalde - trošku sme potrebovali zmenu a prídeme na stanicu. Podľa poriadku čo sme pozerali by mal ísť vlak zhruba o hodinu. Máme teda čas. Na stanici ale hodiny ukazujú o hodinu menej ako máme my na hodinkách a vlak do Marakéšu odchádza o pár minút. Ďalšie 2 hodiny sa nám nechce čakať, tak si rýchlo kúpime lístky a nasadneme doň. Cestou nám ale vŕta v hlave, ako je možné, že na stanici v Cassablance majú o hodinu menej ako všade inde. Neskôr sme však zistili, že v tú noc ako sme do Maroka prišli sa tam zmenil čas zo zimného na letný :D (Fail 13, prečo práve počas 4 dni čo sme tam ?). Keďže ráno do Cassablancy chodia vlaky každú hodinu, zmenu času sme nespozorovali a inde sme dovtedy presný čas nepotrebovali. A mobily si automaticky čas tiež neprestavili. Ešte šťastie, že sme kôli tomu nezmeškali lietadlo alebo niečo dôležitejšie.
Marakéš
Po nastúpení do vlaku a chvíľke cesty už z okna nevidíme žiadnu zeleň iba samú púšť. Sem tam plantáž kaktusov. Po 4 hodinách cesty vlak zastaví v konečnej stanici Marakéš a my vidíme mesto kde asi iné ako oranžové budovy nie sú. Od železničnej stanice pomaly ideme do centra kde máme booknutý hostel. Po ceste vidíme masívne múry okolo nádherných záhrad a najväčšiu marockú mešitu Koutoubia Mosque. Keď prídeme na obrovské námestie Jemaa el-Fnaa, podľa máp by hostel mal byť len kúsok odtiaľ. Vôjdeme do tržnice a obídeme raz blok, uprostred ktorého by sa náš hostel nachádzať ale nevidíme žiadnu tabuľku ani šípky. Po chvíli nám okoloidúci poradí, že musíme ísť tuto do tejto uzučkej uličky. Bol to ako vchod do bludiska, uzučká cestička, vysoké múry a samé odbočky. Nakoniec to nájdeme a hneď nás víta sympatický mladík, ktorý nám na uvítanie spraví špeciálny marocký nápoj. Po ochutnaní zisťujem, že je to obyčajný žihľavový čaj, ale možno pre nich je žihľava vzácna rastlina.
Keď sa ubytujeme ideme skúsiť zohnať niečo na večeru. Odhodláme sa vyskúšať niečo typické marocké. Ako tak hľadáme zastaví nás jeden mladík, že ak hľadáme jedlo, tak nám môže ukázať jednu reštiku. Zaviedol nás kúsok, vyšli sme sa druhé poschodie a už len z pohľadu na personál bolo vidieť, že bol reklama. Keď už sme tam boli, dali sme si typický marocký Tadžín za 90 dirhamov. Keď sme vyšli von, hneď v prvej reštaurácii ktorú sme videli ho mali za 35 :D. Po ceste späť do hostela sa s Thibom bavíme čo budeme robiť nasledujúci deň, lebo zatiaľ nemáme nič na pláne. Thibov sen v Maroku je ísť na púšť a voziť sa na ťave. Pre mňa je to tiež zaujímavé. Dopredu sme si nič nezarezervovali, tak som ani nedúfal, že niekam pôjdeme. Po ceste do hostela zrazu zbadáme stánok podobný nejakej cestovke. Ideme sa tam spýtať, čo nám môžu ponúknuť. Pokiaľ sme mali len jeden deň, tak ísť na púšť nestíhame. Na to potrebujeme aspoň 3 dni, lebo je to ďaleko. Jediné čo mali na 1 deň, bol výlet Ourika Valley Day Trip za 250 dirhamov. Súhlasili sme s tým, že nás za tú cenu povozia ešte aj na ťavách. Zaplatili sme zálohu 150 dirhamov a šli späť do hostela.
Ráno nás majú vyzdvihnúť o 9 ráno blízko hostela. Vstaneme o 7 ráno a ešte sa ideme pofotiť pri mešite a tiež si prejdeme blízke záhrady.
O 9 čakáme na danom mieste, príde po nás auto, počkáme ešte na ostatných a keď sme všetci 7, tak vyrážame. Po hodinke cesty sa blížime k horám. Cestou zastavujeme v rôznych workshopoch tradičného marockého života a ich remesiel. Ďalšiu hodinku ideme stále do kopca, cestou zoberieme sprievodcu a o chvíľu sme na mieste. Všetci vystúpime z auta, prejdeme po lavičke cez potok a so sprievodcom ideme po chodníku smerom nahor. Po ceste stretáme dedkov tesajúcich postavičky z kameňa a stánky kde sa dá kúpiť občerstvenie. Úplne na konci je vodopád, kde chvíľu pobudneme a ideme naspäť. Po ceste máme nádherný výhľad na prírodu. Pomaly schádzme dole a o chvíľu sme opäť pri aute. Je čas obeda a preto nás odvezú k jednej reštaurácii nablízku. Trošku sme znechutení z toho, že sme vopred o tom neboli informovaní a tiež, že tam nič iné nemajú, iba Tadžín ktorý sme mali deň pred tým akurát a teraz ešte aj s vysokohorskou prirážkou. Sprievodcovi musíme tiež dať nejaký tip a tiež vo všetkých workshopoch po ceste chodili ľudia s pokladničkami a niekde viac, niekde menej nútili dávať peniaze.
Po ceste sa ešte zastavíme na jednom mieste, tam len ja s Thibom vystúpime, ostatní čakajú v aute. Nasadneme na ťavy a 20 min sa vozíme.
Z celého výletu sme asi o 3 poobede prišli so zmiešanými pocitmi - Jednak to bolo super, ale na druhú stranu nás už vytočilo to, že chcú z ľudí čo najviac vytiahnuť peniaze. Keď sme napr. v Marakéši, 2 pomaranče sú za 4 dirhamy, 4 pomaranče za 10 dirhamov. Tiež na veľa výrobkoch vrátane nap. Coca-Coly je napísaná fixná cena za ktorú sa majú v celom Maroku predávať, ale nájdu sa miesta, kde vás chcú obabrať a pýtajú za to viac. Tiež vás na ulici zastaví hocikto, pýta sa vás čo hľadáte a keď vám to ukáže pýta od vás peniaze za pomoc tak, že sa ho neviete zbaviť a bojíte sa hlavne vo večerných hodinách aby sa nám náhodou nič nestalo.
Vlak nám z Marakéšu odchádza o 20:45, tak sa ešte chvíľu pomotáme po meste a ideme smerom k železničnej stanici. Podľa máp by mal byť blízko stanice Carrefour supermarket. Hľadáme, pýtame sa a o chvíľu sme v obrovskom nákupnom centre. Už trochu aj vyhladnutý za celkom lacno nakúpime, ja tam objavím jogurtové mlieko, ktoré v portugalsku nedostať. Na posedenie celé litrové mieko vypijem, do sýtosti sa najeme a zvyšok času strávime na železničnej stanici. Následne nasadneme na vlak a o 5 hodín o 1:30 sme opäť v Rabate.
Rabat
Rabat sme si nechali na posledný deň zo strategického dôvodu: Ak sa niečo stane, aby sme neboli mimo rabatu a nezmeškali tak lietadlo späť.
Ráno teda vstávame a ideme si popozerať Rabat. Už sme mali príučku, že transfer na letisko nie je jednoduchý, preto si najskôr poďme pozrieť zastávku odkiaľ nám to ide. Prídeme na zastávku, cestovný poriadok celý doškrtaný a poprepisovaný, lebo ho milion krát menili. Niečo z neho vydedukujeme, ale pre istotu sa spýtame vodiča autobusu, ktorý tam bol akurát pristavený. Ten nám potvrdí, že autobus ide naozaj v ten čas a uistení sa vyberieme popozerať Rabat.
Vôjdeme do tradičnej Medina časti, kde si kúpime sladké cukrové koláčiky, ktoré vyzerali ako nejaký trus. O chvíľu výjdeme z Mediny a stojíme pri obrovskom opevnení. To ohraďuje staručkú časť rabatu Hasbah of the Udayas. V nej sú všetky budovy modro-bielého štýlu a tak sa úplne líšia od celkovej marockej architerktúry. Odtiaľ vystúpime na hradby a tak máme výhľad na pobrežije a polovicu Rabatu. Boli sme úplne prekvapení, lebo toto sme od Rabatu vôbec nečakali. Keď sme zišli z hradieb, vedľa nás sa rozprestieral obrovský moslimský cintorín a po pláži sme prešli do nádherných záhrad plných mačiek. Odtiaľ sa opäť vrátime cez Medina časť do centra kde ideme na obed do McDonaldu. Zastávka nášho autobusu na letisko je asi 2 minúty odtiaľ. Tam prečkáme zvyšok času a asi 10 min pred odchodom ideme na zastávku.
Keď prídeme na zastávku, stojí tam len jeden týpco, ktorého keď sa spýtame, že my ideme na autobus a či on tiež čaká na autobus, tak nám odpovie, že z neviem akého dôvodu autobus odchádza o 10 min skôr a že práve odišiel a ukázal prstom naň. Bol už asi 100m ďaleko. Samozrejme toto bol posledný autobus ktorý na letisko šiel, takže sme mali na výber 2 možnosti: buď zase dáme 200 dirhamov (20€) za taxík alebo autobus dobehneme. Obaja sme sa na seba pozreli a začali sme utekať. Bežali sme popri ceste, snažili sme sa aby nás nič nezrazilo ale za bežných okolností by sme autobus dobehli len ťažko. Našťastie bolo poobede, centrum bolo upchaté, tak autobus šiel len pomaly a stál na každom semafore. Tak sa nám ho asi o 500m podarilo dobehnúť. Stále sme ešte ale nevyhrali, lebo autobus nám nemusí otvoriť dvere, lebo nestojí v zastávke. Keď zastane na križovatke, začneme mu búchať na dvere nech otvorí, najskôr pozerá na nás, ale nakoniec nám našťastie otvorí, zaplatíme mu po 20 dirhamov za cestu a rozdýchavame to celú cestu na letisko. V autobuse tiež stretneme tú istú venezuelčanku, ktorá tiež šla späť do Madridu ako aj my. Takže nie sme jediní ktorí takto chodia :D. Na letisku všetko v pohode, až na to, že akurát začal Ramadán a náš let je v tedy kedy sa im končí pôst, čiže všetci po celom dni hladní a smädný začnú jesť a piť. Kôli tomu radšej o 45 minút let posunú, nech sa všetci najedia a napijú a potom odlietame :D
Madrid
Do Madridu prilietame okolo 23:00 a do Porta nám to letí až 9:20. Celú noc preto spíme na letisku. V deň príletu mám mať skúšku z Funkcka. Dúfam, že bude niekedy poobede ako bývali ostatné skúšku, lebo inak to bude prúser ak sa nedostavím. Našťastie som dostal mail, že skúška je o 14:00 a náš plánovaný prílet je 9:30(Je tam časový posun, takže letíme 1:10, nie len 10 minút). Čakáme už na lietadlo, keď vyhlásia, že bude meškať. Začnem byť trošku nervózny, lebo ak lietadlo bude meškať 3 hodiny + ešte sa musím presunúť domou + ešte do školy, tak skúšku nestihnem. Keď sa spýtame, že čo vedia o tom meškaní, tak nám povedia, že tak asi 15 minút bude meškať. Tak načo potom to potom píšu a strašia ludí, že to mešká len 15 minút ?
Trošku rozospatí priletíme plní zážitkov naspäť do Porta a ja idem na skúšku a Thibo to ide asi poriadne dospať :D.
Poznámka:
Nakoniec som rád, že sme nešli na 3 dni do Marakéšu - stačil jeden deň a už sme boli znechutení. A takto sme videli 3 úplne odlišné mestá a každé malo svoje čaro. Nemenil by som :D