Erasmus Porto 2016 - časť 22. Azory
Post by Kabell, 18. august 2017. Last edit: 9. december 2025. Views: 112
Keď som prišiel do Porta a dostal brožúrku o Portugalsku, Azory boli v nej jediné kam sa s ESN nedalo ísť. Sú to totiž ostrovy vzdialené 2:30 lietadlom z Porta ešte na západ. Najväčší a najdostupnejší z nich je Sao Miguel.
Letenky
Je začiatok apríla a rozmýšľam kto by sa chcel ku mne pripojiť. Pre domácich portugalcov to vôbec nepripadá atraktívne aj keď tam ešte v živote neboli. Samozrejme sa spýtam Thiba a on ako na všetko súhlasí, že by šiel. Deň čo deň potom pozerám letenky, ale cena sa stále pohybude okolo 100€ a viac za spiatočnú letenku. Čo som poznal ľudí, tak tí si kúpili letenky už vo februári aby mohli ísť na konci apríla, potom už začína pomaly sezóna a letenky dražejú. Nezdávam to a niekoľko krát denne stále pozerám na ceny leteniek. Až 25. apríla sa stane zázrak a nájdem letenky za 62€ a dokonca na konci Júna, čo je sezóna v plnom prúde, je teplejšie a oveľa menej prší. Ihneď alarmujem Thiba, že má 5 minút na to aby mi povedal áno alebo nie. On si pozrie skúšky a termín mu vyhovuje. Neváham a kupujem. Za 2 hodiny boli opäť za cenu 112€.
Ubytovanie
Potom som začal pozerať ubytko, ale to tiež nebolo jednoduché. Najlacnejšie bolo za zhruba 15€ na noc čo sa nám zdalo veľa. Potom som ešte objavil celú izbu pre 4 ludí za 40€ na noc. Ak by sme teda zohnali ešte 2 ľudí tak by nás to vyšlo celkom lacno. Thibo mal kontakty asi všade, tak túto úlohu som dal na starosti jemu. Neskôr mi povedal, že Lotti by mala záujem. Dobre super, už sme na cene 13.3€ za noc. Ďalšieho sa nám bohužial nepodarilo zohnať.
Auto
Keď som pozeral, čo sa dá na Azorách robiť, tak najzaujímavejšia je na nich príroda, jazerá, sopky, gejzíry. Tiež sa tam dá prepravovať pomocou MHD, ktorá chodí ale len pár krát za deň a teda náš čas(2 celé dni) by sme nevedeli naplno využiť. Jednoznačná volba bola požičať si auto. Najhoršie ale na tom je, že sme moc mladí a väčšina spoločnosti dáva prirážky ľuďom do 25 rokov, takže je to potom dosť drahé. Neskôr som našiel spoločnosť Ilhaverde, čo je asi najväčšia spoločnosť na Azorách ale inde moc známa nie je. Cenovo to vychádza celkom slušne 80€ na 2 dni. Najväčší problém je, že stránka im stále vypadáva a keď im skúšam písať maily, tak odpoveď dostanem o 3-5 dní s tým, že najlacnejšie auto ktoré chcem nemajú - hlavne že ho majú na stránke, jediné čo mi vedia ponúknuť je o 30€/deň drahšie auto. Keď po týždni skúšania stránky im konečne ide, okamžite naklikám auto a zaplatím. Vtedy stránka opäť padne, napíše mi len veľkým ERROR ale peniaze mi už odišli z účtu. Teraz neviem či info o rezervovaní dostali alebo nie a keďže je stránka rozpadnutá či tam vôbec budú schopní moju rezerváciu nájsť. Spadnutú stránku skúsim refreshnúť a dúfam, že nezaplatím znova. Zrazu stránka zázračne naskočí a mne príde email o úspešnej rezervácii. Teraz neviem či by mi email prišiel aj bez refreshnutia a čo by sa inak dialo. V každom prípade trpezlivosť ruže prínáša a netreba sa vzdávať keď sú letenky stále drahé alebo nefunguje stránka najlacnejšej autopožičovne.
Deň 1
Všetci 3 sa stretneme na letisku a spoločne odlietame do mesta Ponta Delgada na Azorách. Keďže Azory sú portugalské ostrovy, tak prvý raz letím vnútroštátnym letom. Musím vás sklamať, je presne taký istý ako všetky európske ryanair lety.
Keď sa blížime k ostrovom všetci z okienok pozeráme kedy sa už nejaká kôpka z vody vynorí a ona sa naozaj vynorila. Keď sa problížime k ostrovu, chvíľu letíme popri ňom až potom pomaly pristaneme. Počasie je nádherné, tak ideme z letiska k ubytku pešo. Za 50 minút sme už v hosteli a zložení v izbe. Milý ujo v hosteli takmer nikoho nemá, porozpráva nám zaujímavosti a my sa ideme poprechádzať po meste. Nádherne osvetlené centrum a plno domácich ľudí vyvoláva nezabudnuteľnú atmosféru.
Deň 2
Hneď ráno o 9:00 máme rezervované auto asi 5 minút od hostela. Všetko prebehne v poriadku, akurát si ešte dokúpime poistenie dokopy za 23€, aby sme v prípade nehody neboli zodpovední až do výšky 12k€. Lotti a Thibo vodičák nemajú, tak všetko zostáva bohužiaľ na mne :(. Dnes sú naším cieľom 2 jazerá na západe ostrovu. Jazerá sú oddelené len jedným mostom, za to jedno je modré a druhé je zelené a nachádzajú sa vo vnútri prastarého sopečného kráteru.
Hneď z Ponta Delgady sa vydáme cestičkou po kopcoch, kde je nekonečno nádherných výhliadok. Z niektorých dokonca vidieť obe strany ostrova. Všade okolo sa pasie neskutočné množstvo kráv. Keď už sme skoro hore na kopci, zrazu začnú celú cestu lemovať nádherné kvety. Za nimi je asi 50m hlboký kráter na spodku ktorého je kryštáľovo čisté jazero. Proste nádherné :D
Z kopca schádzame kľukatou cestičkou a keď sme skoro dole objavia sa pred nami obe jazerá v celej svojej kráse. Najskôr sa nimi pokocháme z výhliadky, potom zídeme dole a fotíme sa na moste. Nakoniec auto odstavíme pri malej dedinke pri jazere a ideme si sadnúť na breh. Thiba napadne zaplávať si v jazere.... ale hneď ho odhovoríme, že všetci sa tu chodia kochať jazerami a keď tam uvidia ako sa tam niekto čvachce, mohlo by to byť pohoršujúce :D. Na druhú stranu voda je dosť studená - chladnejšia ako v oceáne okolo.
Keď rozmýšľame čo ďalej, uvidíme chodník idúci okolo jazera. Že by sme jazero obišli dookola ? To by mohlo byť na tak hodinku. Lotti má len šľapky, tak sa do lesa moc nechce, ale keď vidí, že chodník je naozaj pekne upravený, súhlasí. Asi po 10 minútach sa chodník začne zužovať, ochvíľu musíme prekračovať popadané stromy, predierať sa kríkmi. Sme asi niekde v polovici, dúfame, že ak je cestička aj z druhej strany jazera, musí sa to už čoskoro začať zlepšovať. Onedlho narazíme na prepadnutý chodník. Na ľavo je skala vysoká 10 metrov, skúšali sme ale prepadnuté miesto sa obísť nedalo. Pre tú srandu sa vyzujeme a asi 70cm hlbokou vodou sa v prepadnutom mieste prebrodíme. Za prepadnutým miestom chodník stále nie je nič moc až začne stúpať a keď sme tak asi v 5m nad hladinou, chodník je opäť prepadnutý. Tentokrát naľavo opäť skala vysoká 10m, napravo priepasť hlboká 5 metrov. Asi pol hodinu skúšame či sa to naozaj nedá nejako obísť, ale skala je naozaj vysoká a na jej vrch sa dostať nedá. S ťažkými srdcami sa musíme otočiť a ísť naspäť. Prepadnutý chodník ktorý sme predtým prebrodili musíme opäť prebrodiť. Po prebrodení to Thibovi už nedá a že k autu ide doplávať. Skúšali sme ho odhovárať, že voda je studená a keď náhodou dostane kŕč čo potom. Thibo si ale veril a ide na to. Samozrejme bol jediný kto v jazere plával. Ako sme šli po chodníku späť snažili sme sa pozerať či je ešte stále nad hladinou, ale dosť často boli pri chodníku husté rastliny a tak sa nám ho podarilo stratiť. Keď sme vyšli z lesa, stále sme ho nevideli, tak sme si mysleli, že asi šiel už k autu. Od auta nás totižto delil ešte jeden výčlenok v jazere, pre ktorý nebolo na časť jazera vôbec vidieť. Mysleli sme si, že nás predbehol a šli sme k autu. Keď sme prišli k auto, Thiba nebolo nikde vidieť. Prvé čo nás samozrejme napadlo bolo to najhoršie. Chvíľku sme čakali, potom sme sa začali pýtať ľudí či ho náhodou nevideli, ale kladnú odpoveď sme nedostali. Už sme pomali šli volat 112, keď zrazu v diaľke vidíme ako prichádza Thibo. Celý šťastní, že ho opäť vidíme sa rozbehneme za ním a pýtame sa ho čo sa stalo. On to pochopil, že sa máme stretnúť na mieste hneď ako výjdeme z lesa. Nevadí všetci zdraví pokračujeme autom na západné pobrežie ostrova.
Celé pobrežie tvorí stuhnutá láva a na uzavretých miestách kde natiekla voda vznikli prírodné bazény. Iné polootvorené miesta pri vhodných prílivoch vody vyzerali ako výrivka. Ošpliechali sme sa, okúpali a pokračovali autom smerom na sever. Keď sme z hlavnej cesty odbočili vyšli sme hore na kráter, blízko miesta kde bol dole prepadnutý chodník. Odtiaľ sme mali nádherný výhľad na obe jazerá. Ďalej sme po severnej strane ostrova prešli naspäť do Ponta Delgady a tešili sa na ďalší deň.
Deň 3
Hneď z rána sa z Ponta Delgady vyberieme smerom na východ na najvyšší bod ostrova Sao Miguel. Pokračujeme po južnej strane ostrova a zhruba v strede odbočíme na sever a driapeme sa autom do kopca. Cestou si spravíme pár zastávok na nádherných výhliadkách. Keď prídeme úplne na vrchol, okrem priľahlých jazier máme výhľad úplne na celý ostrov. Výhľadu sa nevieme nabažiť, tak ešte si spravíme prechádzku po jednom z hrebeňov. Keď sme na konci, chvíľku posedíme a keď už chceme odchádzať zrazu zbadáme prichádzjúcich niekoľkých francúzov s obrovskými batohmi na chrbtoch. Sú to paraglidisti. Z batohov vytiahnu padáky a o chvíľu už vzlietajú. Zhora to musí byť ešte väčšia nádhera ako z najvyššieho bodu ostrova. Chvíľku sa na nich pozeráme, potom ideme naspäť k autu a pokračujeme ďalej na východ k dedine Furnas.
Tá je známa množstvom vrúcich gejzírov. Ešte pred príchodom do dediny vidíme v diaľke stĺpy stúpajúcej pary. Na mieste je množstvo ľudí a všetci obdivujú tieto zázraky prírody. Ako atrakciu spravili domáci to, že v jednom gejzíre varia kukuricu a tú potom predávajú. Kukuricu tiež okoštujeme a je výborná síce sem tam trošku cítiť stopy síry ale to jej tiež dodáva jej originálnu chuť. Kúsok od gejzírov sú na jednom mieste 3 rôzne pramene vody - čístá, sírová a železitá. Ako je možné že sa nepomiešajú ?
Keď vyrazíme z Furnašu, po ceste domou sa zastavíme na sopečnej pláži. Tá je charakteristická hnedo-čiernym pieskom. Vykúpeme sa a vraciame sa do Ponta Delgady.
Deň 4
Hneď ráno idem vrátiť auto, zakým sa ostatní ešte dospávajú. Spravíme si raňajky a pomaly sa odubytujeme. Okolo 10 sa rozlúčime s Lotti, ktorá ešte pár dní zostáva a pomaly za pekného počasia ideme opäť pešo na letisko. Lietadlo odlieta načas a o 13:10 a o 16:30 sme opäť v Porte. Ja sa idem poriadne vyspať, lebo nasledujúci deň skoro vstávam na letisko na Madeiru :D
