Erasmus Porto 2016 - časť 23. Madeira
Post by Kabell, 19. august 2017. Last edit: 9. december 2025. Views: 108
Na Madeiru ma zavolal Thibo hneď potom ako sme mali zajednané Azory. Obaja sme mali všetko dosť nabité, tak jediný voľný termín bol hneď po Azorách. Keby sme vedeli, tak letíme priamo z Azor na Madeiru :D.
Deň 1
Odlietame 6:15 z Porta spoločnosťou Easyjet. Let je príjemný, nie moc dlhý, taký akurát. Trochu sa bojím pristávania lebo letisko na Madeire patrí k najnebezpečnejším v Európe - kvôli svojej dĺžke. Netreba sa ničoho báť, pilot zvládne pristávanie na jednotku. Vyjdeme z letiska, nastúpime na autobus a vezieme sa do centra hlavného mesta Madeiry Funchal. Bežne by sme sa šli hneď ubytovať, ale je ráno a hostel v centre ubytováva až od poobedia. Poďme teda obehať mesto. Ako prvé nás láka Rua Santa Maria. Je to ulica v centre mesta kde je všetko pomaľované. Nie sú to grafity ale doslova umelecké diela. Najviac sú pomaľované dvere – čisté tam asi ani nenájdete. Obrazy sú tiež na múroch a stĺpoch.
Začína sa oteplievať, tak sa presunieme na pláž a schladíme sa v príjemnej vode Atlantiku. Chvíľku poležíme, poopaľujeme sa a stále viac a viac nás láka žltý zámok kúsok od nás. Zdvihneme sa a ideme sa tam pozrieť. Využijeme študentskú zľavu a kúpime si lístok asi za 50c. Zámok nie je nejako historicky bohatý ale z najvyššej veže je aspoň nádherný výhľad na Funchal.
Čas ušiel rýchlo ako voda a hostel už začal ubytovávať, tak ideme aj my. K večeru ideme do autopožičovne. Auto mi najskôr nechcú dať, lebo jedna moja kreditka má malý limit – ešte mi neodblokovali zálohu za auto z Azor a druhá sa im nepáči, lebo nie je vydaná na moje meno. Našťastie Thibo má pri sebe svoju kreditku, tak auto požičiame na tú.
Deň 2
Najlepšia z vecí tripadvisoru čo robiť na Madeire je turistický chodník z druhého najvyššieho vrchu Pico Areiro (1818m) na najvyšší vrch Madeiry Pico Ruivo (1862m). Na vrchu Pico Areiro je postavená vojenská základňa a až úplne hore k nej vedie pekná asfaltka.
Ráno vyrážame z Funchalu autom. Cesta je miestami dosť strmá a naša krásavica Fiat Panda ide len tak tak na jednotke. Dúfam, že nebudem musieť zastaviť lebo rozbiehanie bude bolestivé. O chvíľu na jednej križovatke musím zastaviť aby som dal prednosť. Auto za mnou radšej pekný kus cúvne, lebo vie, že to nie je sranda. Ručná brzda v kopci nemá efekt. Keď dám plyn na podlahu a so spojkou som mega opatrný aby motor nezdochol, pomaličky sa začínam rozbiehať, až nakoniec to zvládnem. Takéto auto vôbec nie je vhodné do takýchto podmienok! Ďalej sa cesta začne zlepšovať a o chvíľu sme nad oblakmi kde zaparkujeme pri vojenskej základni Pico Areiro.
Odtiaľ vedie dláždený chodník chvíľku po hrebeni bez výrazného prevýšenia, potom začne serpentínami prudko klesať. Keď sa výška ustáli nasledujú tunely a závrate. Po 2 hodinách opäť začneme stúpať a náš cieľ sa blíži. Víťazoslávne vystúpime na najvyšší vrch Madeiry, ktorý nás zároveň víta nádherným výhľadom široko-ďaleko. Rozložíme si obed, napapáme sa, chvíľku posedíme, popozeráme a vraciame sa späť. Na parkovisku nás auto čaká celé rozpálené. Otvoríme všetky dvere a vetráme. Keď sa už dá chytiť aspoň volant, naštartujem a vyrážame.
Smerujeme na východné pobrežie Madeiry. Tam pevnina tvorí dlhý úzky pás pripomínajúci chvost. Je to najsuchšia a najslnečnejšia časť Madeiry. Snažíme sa ísť autom čo najďalej až prídeme k obrovskému útesu. Odtiaľ pokračuje už len turistický chodník. Nádherný výhľad na obrovskú skalu pozoruje aj množstvo iných turistov, najme Nemcov a Francúzov. Je už večer a prejsť si turistický chodník už nestíhame. Radšej sa zastavíme pri neďalekej pláži, kde sa okúpeme a zaplávame si. Zničení prídeme domou až po západe slnka.
Deň 3
Hneď zrána vyrážame smerom na západ k Cabo Girão. Je to skoro 600m vysoký útes na kraji ktorého vybudovali vytrčenú rozhľadňu. Je to nezabudnuteľný zážitok pozerať sa z takej výšky.
Odtiaľ pokračujeme do mestečka Ribeira Brava. Je to malé mestečko kde je po oboch stranách ohraničené prudkými kopcami. Osviežime sa v Pingo Doce a pokračujeme niekoľkými dlhými tunelmi na sever. Prejdeme cez mestečko Sao Vincente, až do mestečka Seixal. Tam si dáme obed a ideme ešte na západ do mestečka Porto Moniz, ktoré je známe hlavne kvôli rozsiahlym prírodným bazénom. Thibo si tam zapláva, mne sa moc nechce. Vraciame sa opäť do Funchalu kde vrátime auto a ideme na pobrežie. Tam vidíme múzeum a sochu Christiana Ronalda – asi najlepšieho futbalistu sveta – ktorý pochádza práve z Madeiry.
Vrátime sa na hostel a pomaly ideme spať. Zrazu začujeme hudbu a spev. Vyjdeme von a vidíme dlhý sprievod ľudí oslavujúcich koniec festivalu Festa de São João do Porto. Pripojíme sa k nim a ideme na námestie kde je už pripravený program. Tým tento deň končí.
Deň 4
Ráno nasadneme na autobus a ideme na letisko. Už by sme mali začať nastupovať do lietadla keď vyhlásia meškanie. Po 2 hodinách sa konečne do lietadla dostaneme a povedia nám, že pri pristávaní lietadlo zrazilo kŕdeľ vtákov, tak technici museli obzrieť lietadlo či je v poriadku. Onedlho vzlietneme a tešíme sa opäť na Porto.